Situáciu na finančných trhoch vnímame ako relatívne volatilnú a nestálu. Paradoxom je, že hlavnou príčinou tejto nestability nie je vojenský konflikt na Ukrajine, ale dôsledky COVID krízy, ktorá ešte ani zďaleka nie je na konci. Problémy sa dajú nájsť takmer v každom článku dodávateľsko – odberateľských reťazcov.
Dlhodobá COVID kríza, otvorený vojenský konflikt v Európe, nestabilita na finančných trhoch, umelo akcelerovaná cena energií a potravín sú hlavné príčiny, ktoré vidíme za rastúcou infláciou.
Spotrebiteľská inflácia, ktorú aktuálne zažívame, je jednou z najvyšších od 70.rokov minulého storočia. A treba sa pripraviť na to, že tu s nami bude minimálne do r. 2024. Centrálne banky sa snažia infláciu brzdiť všetkými možnými nástrojmi, ktoré majú k dispozícií. Bohužiaľ, sme svedkami toho, že sa im to úplne nedarí. Prečo je to tak?
Centrálna banka – či už FED (USA), alebo Európska centrálna banka majú v zásade 2 možnosti ako sa k tejto situácií postaviť, a to :
- Zvyšovať úrokové sadzby
- Znižovať množstvo peňazí v obehu
Problém je, že ak máme 7% infláciu, úrokové sadzby by mali byť +/- na rovnakej úrovni. Skok na 7% základnú úrokovú sadzbu by pochoval pravdepodobne každú ekonomiku na svete. Preto cesta zvyšovania úrokových sadzieb je síce na programe dňa, ale veľmi pomaly a veľmi opatrne. Nevhodné uchopenie tohto nástroja môže extrémne poškodiť globálne ekonomické fungovanie.
Znižovať množstvo peňazí v obehu je reálnejším krokom zo strany centrálnych bankárov. FED minulý týždeň oznámil, že bude znižovať množstvo peňazí v obehu v objeme 90 miliárd dolárov mesačne. V priebehu roka teda plánujú stiahnuť z obehu takmer 1,1 trilióna dolárov.
Tieto oznámenia prišli po 2-3 týždňovom raste trhov, kedy investori mali pocit, že táto kríza už našla svoje dno a svoje minimá. Otázkou ostáva, či sa tieto správy pretavia do akejsi novej korekcie, ktorá trhy opätovne pribrzdí. Ak áno, môžeme byť svedkami nového medvedieho trhu, kedy budeme definovať nové minimá. Snáď, ako keby niekto nechcel, aby sa akciový trh zotavil v plnej miere.
Ak sa pozrieme detailne na správy a vývoj za posledné týždne je veľmi ťažké nájsť akékoľvek pozitívne správy a informácie. Na jednej strane to môže vyzerať veľmi pesimisticky, na strane druhej, keď je „všetko zlé“ história nás učí, že sme už pravdepodobne „našli dno“ a čaká nás rast. Spoliehať sa však na túto poučku by bolo veľmi nezodpovedné.
Ako má tieto správy čítať investor? Hlavne s rozvahou. Pokiaľ má investor nastavené sporiace schémy, alebo už v minulosti jednorazovo zainvestoval, je dobré snažiť sa v prvom rade dodržať svoj investičný horizont. Pokiaľ to nie je nevyhnutné, svoje investície nerušiť, nevyberať (nerealizovať stratu) a poradiť sa so svojím investičným poradcom a spomenúť si na pôvodnú myšlienku, ktorá stála pri zrode investície. Jeden – dva alebo aj tri roky tlaku na finančných trhoch by nemal byť dôvod na akúkoľvek paniku. Otázka by skôr mala znieť – Nie je ten správny čas na doinvestovanie? Alebo založenia úplne novej investície? Veď všetko je dnes „vo výpredaji“ , tak prečo nevyužiť zľavu, ktorú trh ponúka…?
Autor: Ing. Jakub Nagy
